Cudzinci na Slovensku – sme inkluzívna krajina?
V súčasnosti žije na Slovensku viac než 140 tisíc cudzincov – voči roku 2009 je to 60% nárast. Väčšinou sú z okolitých krajín ako Ukrajina, no nájde sa aj veľa ľudí z Rumunska či Vietnamu. Avšak podľa denníka Hospodárske Noviny v poslednom roku počet cudzincov na Slovensku začal ubúdať. Dve pätiny zamestnaných cudzincov na Slovensku pochádzajú zo štátov EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru, zvyšok pripadá na takzvané tretie krajiny. Zhruba každý tretí cudzinec pracujúci na Slovensku pochádza už zo spomínanej Ukrajiny. Jeden z najväčších problémov cudzincov na Slovensku je stále jazyková bariéra. Spôsobuje im problém vo verejnej sfére, pri hľadaní práce, pri hľadaní kamarátov.
Z opýtaných takmer všetci dospeli k záveru, že hovoriť po slovensky by nesmierne pomohlo pri riešení byrokratických procesov.
Podľa časopisu Trend
V rámci Slovenska sa Bratislavský kraj celkovo môže považovať za najviac multikultúrne miesto. Párkrát sa už aj objavilo v zozname desiatich najbohatších regiónov v Európskej únii. Je preto logické, že ako hlavné mesto a ekonomické centrum Slovenskej republiky bude najviac vyhľadávané cudzincami. Taktiež sa v ňom združujú viaceré migračné organizácie, spolky pre cudzincov, či zahraničné kluby. Bratislavu by sme teda za inkluzívne miesto považovať mohli.
Ale ako je to zo zvyškom Slovenska? Komunity cudzincov nájdete aj v ostatných miestach. Tak napríklad Košický kraj sa tiež môže pýšiť pestrosťou komunít. Patrí k najvýznamnejším hospodárskym priestorom Slovenska, jeho ťažiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo, ktoré neustále priťahujú rozmanitú pracovnú silu z domova a zo zahraničia. Avšak v porovnaní s Bratislavou, v ktorej sa počet zahraničných občanov za posledné roky pohybuje okolo 8%, v Košiciach z hľadiska pomeru cudzincov k celkového počtu obyvateľov kraji, tvoria cudzinci približne 1,57 %.
Čo teda hovoria o Slovensku ľudia, ktorí sa tu usadili zo zahraničia? Je pre nich Slovensko inkluzívna krajina?
Jeden z ASU členov, Martin, prišiel na Slovensko z Ugandy a na vlastnej koži si vyskúšal slovenské pohostinstvo. Jeho prvé kroky viedli do mesta Nitra, do typického slovenského paneláku, kde bol ako jediný černoch témou mesiaca. Ako sám hovorí, prvé dojmy z Nitry boli trochu ‘studené’, hlavne čo sa týkalo správanie ľudí voči nemu. “Ľudia na mňa pôsobili uzavreto, pohybovali sa v svojich rodinných skupinách. Bolo to pre mňa ťažké, bol som tam nový, rozmýšľal som ako si tu nájdem prácu a nových kamarátov, ako zapadnem do týchto sociálnych kruhov. Asimilovať sa do nového prostredia a byť samostatný, to bola hlavná úloha, ktorú som si na začiatku dal.“ Zlepšilo sa to po presťahovaní do Bratislavy. Ako povedal: “Ľudia boli viacej zvedaví, pozdravia sa na ulici, zaujíma ich môj príbeh a majú menší problém začať konverzáciu. Už sa necítim ako predtým, keď na mňa iba pozerali na ulici.”
Martin v Bratislave a na Slovensku našiel svoj druhý domov. Jeho príbeh je ale iba jeden z mnohých. No i v Slovenskej republike sa nájde veľa ľudí, ktorí považujú cudzincov za niečo nebezpečné a chcú ich mať od seba čo najďalej. Od politických strán hlásiacich nenávisť po jednotlivcov roztrúsených po celej krajine.
Je inkluzivita a multikulturalita naozaj niečo čoho sa máme báť? Na túto otázku a aj veľa iných vám v novom ASU Talk odpovie publikovaná autorka, odborníčka na migráciu a centrálno európsku politiku, a hlavne niekto kto za svoj domov považuje nie jednu, ale hneď dve krajiny – Slovensko-Kanaďanka Zuzana Palovič a expatka dlhodobo žijúca na Slovensku, modelka a umelkyňa s Juhoafrickej republiky Octavia Mckenzie.
Written by: Vladana Hrivňáková.
