Ukrajina – Rusko – Afrika: začarovaný kruh
Kým sa vlna politickej a ekonomickej nestability šíri po celom svete, napätie rastie vo všetkých jeho kútoch. Africký kontinent nie je výnimkou, najmä v súčasnosti zaznamenáva exponenciálny nárast vojenských prevratov- nie menej ako 4 za posledné dva roky. Vzťahy Afriky s Európou skôr upadajú, zatiaľ čo spolupráca s Čínou a Ruskom neustále rastie.
Po včerajšej ruskej invázii na Ukrajinu vypukla vo východnej Európe nová vojna. Západ spolu s Afrikou odsúdil to, čo sa považuje za najhorší európsky konflikt od druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa situácia na africkom kontinente uprostred rusko-ukrajinskej vojny môže ukázať ako dosť zložitá, uviaznutá medzi komplikovanou realitou geopolitiky a ideológie.
Afrika a Rusko
Po ruskej izolácii po anexii Krymu v roku 2014 sa Rusko snažilo posilniť diverzifikáciu svojich diplomatických a ekonomických vzťahov, najmä smerom k Číne a Afrike.
Jeho prítomnosť je obzvlášť výrazná v autoritárskych štátoch, kde sú pravidelne rozmiestnené jednotky kontroverznej polovojenskej skupiny Wagner, ktorá má údajne úzke väzby na Kremeľ. To je prípad Líbye a vojnového diktátora Chalífu Haftara, ktorý sa od roku 2019 spolieha na ruskú podporu. Ďalšími príkladmi sú Stredoafrická republika, Sudán alebo najnovšie Mali. Prítomnosť týchto jednotiek je často oficiálne popieraná, správy však naznačujú, že tieto jednotky, ktoré údajne bojujú proti islamistickým milíciám, sú zapojené do pochybných obchodov týkajúcich sa príjmov zo zlatých a diamantových baní.
Navyše sa zdá, že Rusko si razí cestu ku strategickým prístavom v oblastiach ako Stredozemné more alebo Suezský prieplav, čím pretvára mapu medzinárodného vplyvu.
V ekonomickej rovine je dôležité spomenúť dve komodity, ktoré definujú rusko-africké ekonomické väzby – zbrane a obilie.
Pokiaľ ide o zbrane, Rusko ovláda takmer polovicu afrického trhu a predáva zbrane do krajín ako Angola, Alžírsko, Egypt, Maroko alebo Sudán. Patria sem rôzne typy od zbraní po vrtuľníky alebo systémy protivzdušnej obrany. Existujú tvrdenia, ktoré definujú tento predaj zbraní ako druh tzv. pákového efektu používaného na získanie prístupu k prírodným zdrojom.
Diplomacia pšenice
Pojem pšeničná diplomacia je okrem plynu jedným z najdôležitejších faktorov v tejto kritickej situácii. Podľa Le Figaro asi ¼ zo 180 miliónov ton pšenice, ktorá sa každoročne vyváža do sveta, pochádza z Ruska, čo z neho robí najväčšieho exportéra pšenice na svete. Jedna tretina celkového exportu pšenice smeruje do severnej Afriky a Rusko je na ceste dobyť africký trh. Robí tak už v Egypte, pričom sa stále viac a viac obracia na iné štáty severnej Afriky, ako je Maroko alebo Alžírsko, subsaharská Afrika a nakoniec aj na Blízky východ.
Na druhej strane Ukrajina je tiež kľúčovým hráčom diplomacie pšenice. Krajina je 5. najväčším exportérom pšenice na svete a jedným z najväčších exportérov kukurice. A rovnako ako v ruskom prípade, významná časť exportu pšenice smeruje do severnej Afriky. Preto invázia, ktorá už zasiahla hlavné mesto krajiny, Kyjev, bude mať katastrofálne následky na medzinárodnú ekonomiku vrátane Afriky. Navyše strategické prístavy ako Odesa, ktoré predstavujú hlavné body námorného obchodu v Čiernom mori, by v prípade prevzatia Ruskom hlboko destabilizovali ukrajinský export a import.
Afrika a jej reakcia
Ruská invázia na Ukrajinu čelí medzinárodnému odsúdeniu, kritike a ekonomickým sankciám. Afrika nie je výnimkou, aj keď niektoré reakcie sú stále neznáme.
Juhoafrická republika napríklad vyzvala na okamžité stiahnutie ruských jednotiek z Ukrajiny, napriek tomu, že má s Ruskom ako členom BRICS dôležité ekonomické väzby. “Ozbrojený konflikt nepochybne povedie k ľudskému utrpeniu a deštrukcii, následky ktorých budú mať vplyv nielen na Ukrajinu, ale budú rezonovať v celom svete. Žiadna krajina nie je imúnna voči dôsledkom tohto konfliktu,” uvádza sa vo vyhlásení vlády.
Inváziu odsúdila aj Keňa, ktorá je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Martin Kimani, veľvyslanec krajiny v Bezpečnostnej rade OSN povedal: “Územná celistvosť a suverenita Ukrajiny sú narušené. Charta Organizácie Spojených národov naďalej chradne pod neľútostným útokom mocných.” Invázia by mohla mať hlboký dopad na ekonomiku Kene a priviesť ju do chúlostivej situácie – zákaz využívania medzinárodných platobných systémov v Rusku by totiž malo nedozerné následky vzhľadom k faktu, že Rusko je jedným z piatich najväčších spotrebiteľov kenského čaju.
Ghana a Gabon inváziu tiež odsúdili. V súčasnosti študuje na Ukrajine viac ako tisíc Ghančanov spolu s tisíckami Nigérijčanov, Egypťanov alebo Maročanov. Pre afrických študentov je Ukrajina jednou z najdôležitejších destinácií.
Rast cien pšenice a ropy, inflácia a humanitárna kríza sú len niektoré z ničivých dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu. Ilegálna anexia Krymu v roku 2014 si vyžiadala viac ako 13 000 životov a odvtedy boli vysídlené státisíce ľudí.
24. februára 2022 sa odohrala nová invázia. Putin opäť raz porušil a ignoroval medzinárodné právo. Už viac ako 100 000 ľudí sa pokúša utiecť z krajiny a viac ako 194 bolo zabitých. Mnoho ukrajinských miest vrátane hlavného mesta je terčom ruských balistických rakiet. Tento katastrofický scenár bol tolerovaný až príliš veľakrát. Dnes je pre nás nevyhnutné, aby sme stáli pri Ukrajine, ak nechceme, aby sa európsky a medzinárodný poriadok drasticky reštrukturalizoval.
Zdroje:
- https://www.bbc.com/news/world-africa-60507209
- https://africacenter.org/experts/joseph-siegle/russia-strategic-goals-africa/
- https://www.aljazeera.com/news/2022/2/17/infographic-russia-ukraine-and-the-global-wheat-supply-interactive
- https://www.lefigaro.fr/conjoncture/diplomatie-du-ble-comment-la-russie-etend-son-influence-en-mediterranee-20200904
