O kultúrnych premenách

V poslednom ASUtalk sme spolu s Mohamedom Mahmouhom diskutovali o tom, ako jednotlivci vnímajú život v iných krajinách a na iných kontinentoch. Veď predsa, či už je niekto Egypťanom na Slovensku alebo Európanom v Afrike, téma multikulturalizmu, kultúrnych rozdielov a to ako vnímame cudzincov na Slovensku sa týka nás všetkých.

V novom ASUtalk máme možnosť pozrieť sa na tému kultúry v trochu inom svetle, a to i vďaka významnému hosťovi, slovenskej antropologičke Daši Bombjakovej, ktorá ponúka jedinečný pohľad na odlišnú kultúru pôvodných afrických obyvateľov. V roku 2013 sa vydala na 18-mesačnú sociálno-antropologickú cestu ku kmeňu lovcov-zberačov BaYaka v povodí rieky Konga. Kmeň BaYaka, vo svete viac známy pod pojmom Pygmejovia, je jedným z mála tradičných kmeňov lovcov zberačov na africkom kontinente.

Prečo je antropológia dôležitá?

Antropológia je vedecké štúdium ľudstva zaoberajúce sa ľudským správaním, biológiou človeka, kultúrami a spoločnosťami v súčasnosti i v minulosti, vrátane minulých druhov človeka. Môže to byť čokoľvek, od toho, ako konáme, prečo sa obliekame a ako sa obliekame, alebo mapovanie našich kulinárskych tradícii.

V širšom pojme, je to veda o človeku. O nás. O našich životoch, prečo chodíme do práce, aké máme rodiny. Máme svoj pohodlný život a tradície, miesta ktoré navštevujeme, každý z nás má svoje problémy, strach a pochybnosti. Máme ľudí, ktorým dôverujeme, a ostatných, ktorým neveríme. Prečo je to tak?

V 70. rokoch vedci Henri Tajfel a John Turner prišli s konceptom teórie sociálnej identity na vysvetlenia medziskupinového správania. Podľa ich teórie sa naša sociálna identita vzťahuje na pocit sebaobrazu (kto sme) a je založená na príslušnosti k určitej skupine. Napríklad, dieťa patriace do bohatej rodiny si vytvorí pocit, že patrí do skupiny bohatých ľudí. Voči iným skupinám, chudobným obyvateľom, či ľuďom zo strednej vrstvy sa môže správať nedôverčivo. Pretože ich nepozná alebo im jednoducho nerozumie. A preto vzniká naratív My verzus Oni. Je to ľahko vidieť na konfliktoch skupín rôznych vierovyznaní, počas občianskej vojny v Juhoslávii, v rivalite futbalových klubov, alebo cez skúsenosti imigrantov žijúcich v úplne inej krajine.

Stratený v novom svete

Čo sa stane, ak sa ocitneme na mieste, ktoré sa radikálne líši od toho, kde sme vyrastali? Vieme sa asimilovať do novej kultúry bez toho, aby sme sa im vnucovali svoju vlastnú identitu a kultúru? Ako sa naučiť prijímať cudziu kultúru a nové tradície bez straty vlastnej identity?

S týmto problémom zápasí veľa humanitárnych pracovníkov pracujúcich po celom svete. A tiež dôvod, prečo existuje pojem „biely záchranca (white saviour)“ a prečo je neustále kritizovaný. Niektorí ľudia žijúci v zahraničí sa cielene správajú hrubo a ignorujú miestne tradície a zvyky, pretože sú presvedčení, že iba ich spôsob života je ten správny.

Tým to nekončí. Nielen humanitárny pracovníci. Expati, zahraniční študenti, turisti. V poslednom ASU Talk rozhovore s Mohammedom Mamdouhom sme diskutovali o tom, ako ľudia na Slovensku vnímajú kultúrne rozdiely a či sú otvorení rôznym národnostiam. Hovorili sme o tom, ako naša národnosť a odkiaľ pochádzame, definuje našu individualitu. Prispôsobiť sa životu v malej krajine ako Slovensko prináša výzvy, či už z kultúrneho alebo politického hľadiska. Občas sa prejaví tzv. kultúrny šok. Má individuálne prejavy, závisia od osobnostného nastavenia človeka, od konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitol, od času ako dlho v nej bude, od spoločenstva, v ktorom sa vyskytuje, od úloh, ktoré plní, od jeho/jej sociálnych i komunikačných kompetencií. Môže prísť z ničoho nič, reakcia na  maličkostí, keď neviete v obchode nájsť svoju obľúbenú značku potravín, neschopnosť pochopiť nové pracovné návyky, až po dôležité problémy, ako je rasizmus a xenofóbia.

Kultúrna zmena ako možnosť vzdelávania

Aké je to stráviť viac než rok života v dažďovom pralese v Kongu? Alebo inak povedané, ako vidí svet okolo seba antropológ, študujúci malú takmer nepreskúmanú komunitu? Ako máme v takomto prípade pristupovať k životu v novej spoločnosti bez toho aby sme s nimi zaobchádzali ako s výskumným materiálom v Petriho miske? Hľadať odpovede na otázky, v čom sa od nás líšia, ako si udržujú svoje tradície, a hlavne ako sa im darí udržať si ich tradičný spôsob života a vyhnúť sa vonkajším vplyvom akými je život v modernizovaných mestách a dedinách?

Na niektoré z týchto otázok má odpoveď Daša Bombjaková z Ústavu sociálnej antropológie FSEV UK. Ako doktorka antropológie sa špecializuje na výskum kultúrneho prenosu – štúdie zameranej na to, ako sa učíme ako konkrétna skupina v spoločnosti. Opisuje proces učenia, prostredníctvom ktorého sa kultúrne prvky a tradície vo forme životných hodnôt, viery a správania odovzdávajú jednotlivcom v rámci jednej skupiny.

Základom jej doktorandskej práce bolo spoznávanie a skúmanie medzigeneračnej výmeny znalostí medzi členmi kmeňa BaYaka. Ich spôsob výchovy detí prostredníctvom hry, egalitárny spôsob riadenia kmeňa a riešenia konfliktov, či ich systém verejného prejavu na vyjadrenie nesúhlasu alebo kritiky. Skúma ako sa im darí zachovať tradície vo svete, kde je ľahké nechať sa ohromiť moderným „západným“ spôsobom života. Hlavne ak ste malým kmeňov v krajine s populáciou 86 miliónov. I napriek nevyrovnaným počtom, obyvatelia kmeňa BaYaka vedia oboje: zachovať svoje zvyky a zároveň si  udržať pracovné a kultúrne vzťahy s okolitými mestami a dedinami.

Veď predsa, africký kontinent je obrovský. Skladá sa z 54 krajín, tisícov jazykov a nespočetného množstva kmeňov a národností s tradíciami, ktoré pretrvávajú stáročia. Kmeň BaYaka z Konga je iba jednou z mnohých spoločností lovcov a zberačov v strednej Afrike, ktorých odhadovaný počet je okolo 920 000.

Zatiaľ čo sociálni antropológovia pristupujú k téme viac vedecky, pre nás, bežnú populáciu, je význam rovnaký. Učíme sa aj vplyvom okolia. A ak sme otvorení iným kultúram – iným skupinám, máme skvelú možnosť naučiť sa niečo nové. Niečo, čo časom vie byť prospešné pre našu spoločnosť. I napriek tomu, že v súčasnom svete existujú miesta odlišné od toho, čo považujeme za modernú spoločnosť, ich kultúra nemusí byť v priamom konflikte s našou. Ich spôsob života nie je lepší ani horší. Je iba iný. A je iba na nás, čo si so stretnutia s takouto skupinou donesieme.

Autorka: Vladana Hrivňáková