Deň Martina Luthera Kinga

“Injustice anywhere is a threat to justice everywhere”

Jeden z najväčších lídrov boja za rovnosť a ľudské práva, Martin Luther King Jr., sa zapísal do histórie neuveriteľnou veľkodušnosťou, šľachetnosťou a víziou lepšieho sveta, ktorú neváhal nasledovať ani v tých najťažších chvíľach. Symbol mieru a solidarity, tento človek zanechal hlbokú stopu nielen v dejinách, ale i v tom, ako sa ľudstvo pozerá na svet. Jeho posolstvo nás sprevádza naprieč časom a to najmä v tretí januárový pondelok, v deň keď si na jeho slová spomenie celý svet – Deň Martina Luthera Kinga.

Detstvo a začiatky Martina Luthera Kinga Jr.

Martin Luther King Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante, do rodiny farára a učiteľky. Spolu so svojimi súrodencami vyrastal v štvrti Sweet Auburn Neighborhood, v tom čase známou ako bydlisko úspešných afro-američanov z celej krajiny. Bol to nadaný študent, ktorý však pre jeho farbu pleti musel navštevovať segregovanú školu, a od útleho veku zažíval nespravodlivosť vtedajšej spoločnosti. Už ako šesťročný čelil odmietnutiu zo strany svojich bielych rovesníkov, keď s ním jeden chlapec odmietol hrať futbal kvôli zákazu rodičov. Ďalšou z rán, ktoré mu život uštedril, bola smrť jeho starej mamy v roku 1949.

Napriek neľahkému životu v afro-americkej komunite, zažil aj radostné chvíle a to najmä počas leta stráveného na tabakovej farme v Connecticute. Rasová segregácia tam bola oveľa menej výrazná a práve táto skúsenosť bola jedným z kľúčových faktorov, ktoré formovali jeho budúce poslanie.

V 15 rokoch bol prijatý na Morehouse College, kde študoval medicínu a právo. Ovplyvnený Dr. Benjaminom Maysom, teológom a advokátom za rasovú rovnosť, sa rozhodol navštevovať Cruzerov Teologický Seminár v Pennsylvánii, kde získal bakalársky titul a dokonca sa stal predsedom jeho prevažne belošskej triedy. Vo svojej nesmierne úspešnej ceste pokračoval na Bostonskej univerzite, kde získal doktorát z teológie v roku 1955. Nasledovala svadba s mladou speváčkou Corettou Scottovou, s ktorou sa usadil v Montgomery v štáte Alabama, ako pastor kostola na ulici Dextor Avenue.

Rosa Parksová a bojkot autobusov

Mladomanželia sa tak ocitli v meste, ktoré bolo epicentrom boja za rovnosť Afro-Amerických občanov. A bolo to práve Montgomery, kde sa začala revolúcia za rasovú rovnosť. Dňa 1. decembra 1955 odmietla Rosa Parksová uvoľniť sedadlo v autobuse bielemu pasažierovi. Toto odvážne rozhodnutie viedlo k jej zatknutiu, čo spustilo obrovskú vlnu nesúhlasu. Čin Rosy Parksovej začal 381 dní trvajúci bojkot autobusovej dopravy.

Podporné hnutie, ktoré sa začalo formovať, si vybralo Martina Luthera Kinga Jr. za svojho vodcu. V novembri 1956 vyhlásil Najvyšší Súd segregáciu v autobusových linkách za protiústavnú. King sa už v tom čase stal symbolom nenásilného odporu a boja za mier. Obrovská pozornosť namierená na jeho osobu si však vyžiadala svoju daň, a dňa 20. septembra 1958 sa Martin Luther King Jr. stal obeťou útoku nožom. Avšak táto desivá udalosť iba posilnila jeho neotrasiteľnú vieru v jeho ciele a nenásilný spôsob, ktorým sa ich snažil dosiahnuť.

“Naše životy sa začínajú končiť dňom, keď mlčíme o veciach, na ktorých záleží.”

Založenie SCLC, Kresťanského hnutia na podporu lokálnych vodcov

V roku 1957 sa Martin Luther King Jr. spolu s ďalšími aktivistami rozhodol založiť Southern Christian Leadership Conference – spoločnosť, ktorá sa organizovaním nenásilných protestov snažila dosiahnuť úplnú rovnosť pre afro-američanov. Ako prezident organizácie cestoval do rôznych kútov sveta, kde viedol prednášky a stretával sa s politickými či náboženskými osobnosťami doby. Jeho najväčšou inšpiráciou sa stal Mahatma Gandhi, ktorého nasledovateľov mal možnosť stretnúť v roku 1959 v Indii. Jeho presvedčenie, že jedine nenásilná cesta je tá správna, nepopierateľne vzrástlo.

List z väzenia v Birminghame

V roku 1960 sa King s rodinou presťahoval do Atlanty, a spolu s jeho
otcom sa stal pastorom kostola Ebenezer Baptist Church. Rok 1960 bol jedným z najbúrlivejších období boja za rasovú rovnosť, bojkoty a protesty zaplavili celú krajinu. Zatknutý za účasť na protestoch, Martin Luther King Jr. sa rozhodol napísať manifest, ktorý ho preslávil po celom svete. List z väzenia v Birminghame bol odpoveďou skupine bieleho kléra, ktorej podporovatelia kritizovali vtedajšie protesty.

Pochod na Washington v roku 1968

Dňa 28. augusta 1963, viac ako 200 000 ľudí pochodovalo do Washingtonu, za účelom poukázania na nespravodlivosť, ktorej dennodenne čelili Afroamerickí občania. Udalosť bola zorganizovaná Martinom Lutherom Kingom Jr. a rôznymi skupinami pre občianske práva, a považuje sa za jeden z najdôležitejších elementov,ktoré viedli k uzákoneniu Zákona o občianskych právach z roku 1968. Dokument zakazuje segregáciu na verejnom priestranstve a pracovnú diskrimináciu na základe rasy, farby pokožky, náboženstva, pohlavia či pôvodu. A bolo to práve počas tohto pochodu, keď Martin Luther King Jr. predniesol jeden z najslávnejších prejavov dejín – Mám sen (I have a dream). V tom istom roku ho magazín Time vybral za osobnosť roka a o rok neskôr sa stal dovtedy najmladším držiteľom Nobelovej ceny mieru.

Právo voliť všetkým Afro-Američanom

V roku 1965 sa rozhostila vlna násilia medzi podporovateľmi segregácie a demonštrantmi v Selme, Alabama, kde SCLC pomohlo zorganizovať kampaň za registráciu voličov. Konflikt vyústil do pochodu z mesta Selma do Montgomery. Martin Luther King Jr. pomohol zorganizovať protest, no polícia zablokovala protestujúcim cestu. Rozhodol sa zorganizovať ďalší pochod, ktorý narazil na ten istý problém od polície. Namiesto konfrontácie sa rozhodol vyzvať účastníkov k modlitbe, po ktorej sa dav otočil a vrátil späť do Selmy. Jeho úsilie ale fungovalo, a v auguste 1956 Zákon o volebných právach po prvý raz garantoval právo voliť všetkým afro-američanom.

Posledné roky života a Deň Martina Luthera Kinga

Počas posledných rokov života sa Martin Luther King Jr. dotkol mnohých tém, napríklad vojny vo Vietname. V roku 1967 spolu s SCLC začal novú kampaň. Jej úlohou bolo upriamiť pozornosť na devastujúcu chudobu a tvrdé podmienky občanov USA – odvrátenú stranu amerického sna.

Príbeh Martina Luther Kinga Jr. ale nemá dobrý koniec. Tento vizionár a bojovník za ľudské práva bol zavraždený 4. apríla 1968, na balkóne hotela v Memphise, kde sa vydal podporiť štrajk smetiarov. Jeho vražda bola rasovo motivovaná a vrah, beloch James Earl Ray, bol odsúdený na 99 rokov väzenia.

Iniciatíva Dňa Martina Luthera Kinga sa zrodila krátko po jeho smrti, keď sa kongresman John Conyers snažil podporiť federálny sviatok, ktorým by si Spojené Štáty Americké uctili tohto výnimočného človeka. Jeho návrh sa však nestretol s dostatočným ohlasom. Conyers opakoval svoj návrh každý rok, no neúspešne. Podarilo sa mu to až na začiatku 80-tych rokov, keď v spolupráci s Congressional Black Caucus vyzbieral 6 miliónov podpisov na podporu návrhu.

Deň Martina Luthera Kinga bol po prvý raz oficiálne slávený až v roku 1986. Nasledovalo kontroverzné obdobie odporu zo strany viacerých štátov, ktoré trvalo až do začiatku 21. storočia. Dnes sa tento deň nesie v znamení pochodov a prejavov politických lídrov a aktivistov, pripomínajúc si Sen o spoločnosti stojacej na rovnosti, bratstve a láske. Sen Martina Luthera Kinga Jr.

“I have a dream that one day this nation will rise up and live out the true meaning of its creed: We hold these truths to be self-evident, that all men are created equal.”

Sources

• https://www.history.com/topics/black-history/martin-luther-king-jr
• https://www.britannica.com/biography/Martin-Luther-King-Jr
• https://www.nobelprize.org/prizes/peace/1964/king/biographical/
• https://www.history.com/news/martin-luther-king-jr-day-controversial-origins-of-the-holiday
• https://www.britannica.com/topic/Martin-Luther-King-Jr-Day

Autork: Sofia Ontkovičová