Príbeh Xinjiangu – odvrátená tvár čínskeho ekonomického zázraku

Jedným z dôvodov, ktoré Spojené štáty americké spomenuli v súvislosti so stiahnutím svojich jednotiek z Afganistanu, bola aj potreba čeliť novým výzvam dnešnej medzinárodnej politickej situácie, čo sa vzťahuje na novú veľmoc – Čínsku ľudovú republiku. Ako krajina s jednou z najdynamickejších ekonomík a imperialistickými náladami, ktoré sa prejavujú najmä v oblasti Pacifiku, tvaruje dnes Ríša stredu svetové geopolitické dianie viac ako ktorýkoľvek iný štát. Medzinárodnou komunitou však otriasla najmä obrátená strana ekonomického zázraku – hrubé porušovanie ľudských práv, ktoré v posledných desaťročiach nemá obdoby.

#FreeUyghurs

Autonómna oblasť Xinjiang, ležiaca na severozápade Číny je strategickou oblasťou, ktorá krajinu spája s centrálnou Áziou a poskytuje ekonomické dvere ku krajinám Jedného pásu, jednej cesty, projektu obrovských rozmerov, ktorý má reprezentovať renesanciu hodvábnej cesty Nedávny nález ropných polí o veľkosti 1 miliardy ton len podčiarkuje kľúčovú úlohu regiónu pre ekonomickú prosperitu. Avšak toto územie poskytujúce domov asi 22 miliónom obyvateľov, je osídlené turkickou menšinou (12 miliónov ľudí) zvanou Ujguri, ktorá disponuje vlastným jazykom a je vo väčšine islamského vierovyznania. Tieto kultúrne elementy ostro kontrastujú so zvyškom Číny, kde najväčšia časť obyvateľstva je národnosti Han a nasleduje prísne komunistické princípy, diktované štátnym režimom. Separatistické cítenie vyvrcholilo v mnohé nepokoje a túžbu po vlastnom štáte, ktoré však boli tvrdo potlačené. Po príchode novej hlavy štátu Xi Jingpinga k moci, sa represívny útlak začal zvyšovať, vrcholiac v roku 2017 stavbou obrovskej siete ´re-edukačných táborov´, v ktorých je dnes väznených viac ako 1 milión Ujgurov Podľa interpretácie čínskej vlády sa jedná o program začlenenia ujgurskej menšiny do spoločnosti systematickým vyučovaním mandarínčiny, ktorý zároveň slúži ako prevencia pred terorizmom.

Realita, ktorá bola nedávno odkrytá, ale ponúka úplne iný príbeh.
Tieto vysoko zabezpečené väzenia skrývajú denné porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Fyzické a psychické mučenie, znásilňovanie, masová sterilizácia žien a nútená práca spojená so zberom a spracovaním bavlny, ktorá tvorí 1/5 svetových zásob, sú bežnou praxou, ktorú USA, Kanada či Holandsko označili za genocídu. Amnesty International a Human Rights Watch kvalifikovali dianie v táboroch ako zločiny proti ľudskosti.

Medzinárodná reakcia

Odpoveďou západu sú sankcie a zákaz importu produktov zo Xinjiangu, najmä bavlny na územie Spojených Štátov Amerických. Francúzska vláda otvorila súdne procesy voči 4 značkám (ZARA, UNIQL, SMCP, SKECHERS), ktoré čelia obvineniam so zakrývania zločinov proti ľudskosti.

Európska mobilizácia za oslobodenie Ujgurov začala tento týždeň a hlavným bodom je podpísanie petície za zákaz dovozu tovaru, ktorý je výsledkom nútenej práce ujgurskej menšiny na európsky trh, čo sa týka hlavne značiek ZARA a NIKE. Petícia má za cieľ nazbierať 100 000 podpisov do soboty (2.9.2021) a jej následné odoslanie Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, bude jedným z prvých krokov kampane.
Pokiaľ máte záujem Ujgurom pomôcť, je možné kliknúť na tento link a petíciu podpísať.

Čínske pôsobenie v Afrike

Porušovanie ľudských práv sa však netýka iba obyvateľov Xinjiangu. Napriek rozsiahlym projektom, ovplyvňujúcim väčšinu strednej Ázie a Afriky v rámci Jedného pásu a jednej cesty sa na povrch dostáva veľa zamlčaných nelegálnych praktík spojených buď so zaobchádzaním zamestnancov zo strany čínskych firiem alebo s katastrofickým dopadom na životné prostredie.

V roku 2019 odhalilo rozsiahle vyšetrovanie v Stredoafrickej republike alarmujúcu úroveň znečistenia prostredia, spôsobenú 4 čínskymi spoločnosťami, zameranými na ťažbu zlata. Skonštatované bolo znečistenie rieky Ouham a následné vymiznutie istých vodných živočíšnych druhov, čo ostro kontrastuje s novodobými ekologickými ambíciami Číny. Ďalší následok kontaminácie vody bolo zvýšenie potratov v okolitých rybárskych dedinách.

Šokujúca situácia africkej komunity v Číne

Sino-africké vzťahy sa však neobmedzujú na africký kontinent a tamojšie čínske investície. Čoraz viac afrických krajín a najmä tých, ktoré sú súčasťou Jedného pásu, jednej cesty, vysielajú svojich občanov priamo do Číny. Diplomatické ciele, žiaľ, nie vždy zobrazujú realitu.

Príkladom môže byť situácia v meste Guangzhou, nachádzajúcom sa na juhu Číny, ktoré sa stalo ohniskom medzinárodného rozhorčenia. V apríli 2020, vyústili protipandemické opatrenia do vyhostenia stoviek afrických pracovníkov, obchodníkov či študentov z hotelov a prenajatých bytov na ulicu. Jednalo sa najmä o občanov Nigérie, ktorí nájomné už zaplatili a mali platné víza. Mnohí z nich boli prinútení absolvovať 14-dňovú karanténu bez odôvodnenia a bez informácie o výsledku ich covid testov. V extrémnych prípadoch ich dokonca odmietli obslúžiť v obchode či reštaurácii. Tieto nepochopiteľné udalosti sú prejavom negatívneho názoru čínskej verejnosti na ľudí s africkým pôvodom. V médiách je často možné vidieť ich charakterizáciu ako spomalených či neatraktívnych, násilníkov alebo drogových dílerov. Jedná sa o nepodložené predsudky, ktoré prerástli do všeobecného konsenzu, že Afričania sú zdrojom a prenášateľmi vírusu. Viaceré africké krajiny reagovali listom adresovaným čínskemu ministrovi zahraničných vecí, ktorý vyžaduje okamžité zastavenie nehumánneho zaobchádzania a diskriminácie. Zatiaľ čo odpoveďou vlády bolo popretie týchto problémov, mnoho čínskych občanov dobrovoľne zrealizovalo zbierky na pomoc africkým pracovníkom, ktorí sa zrazu ocitli bez domova.

Ekonomické záujmy či ľudské práva?

Stratégia ekonomickej pomoci za cenu porušovania a zneužívania ľudských práv sa viaže na viaceré krajiny afrického kontinentu. Mnoho z nich je voči Čínskej ľudovej republike zadlžených, čo komplikuje vývoj udalostí a prípadný nesúhlas medzinárodnej komunity. Podľa výskumu China Africa Research Initiative, inštitútu patriaceho pod Univerzitu Johna Hopkinsa, poskytla Čínska ľudová republika viac ako tisíc pôžičiek vo výške 152 miliárd eur 49 africkým krajinám. Pokiaľ sa pozrieme na Keňu, 72% jej celkových dlhov sa týka Číny a to platí pre 82% dlhov Djibouti.

Na druhej strane ekonomického pokroku sa tak nachádza cena, ktorú si vybral na tamojšej populácii.

Amnesty International zistila mnohé prípady detskej práce pri ťažbe kobaltu v Demokratickom Kongu v nebezpečných podmienkach.

The Business & Human Rights Resource Centre, mimovládna organizácia, zaznamenala 679 prípadov porušenia ľudských práv zo strany čínskych spoločností, realizujúcich svoje aktivity v zahraničí, medzi rokmi 2013 a 2020. Najviac ich súviselo s ťažbou kovov v Peru, krajine s druhou najväčšou produkciou medi na svete a v Mjanmarsku, ktoré je známe zásobami vzácnych rúd.

Sektorom s druhým najväčším počtom podobných prípadov bolo stavebníctvo so 152 obvineniami, týkajúcimi sa projektu výstavby železnice v Laose.

Na záver sa tým pádom naskytá základná otázka, ktorú spoločnosti položil už Niccolo Machiavelli: Svätí účel prostriedky? Je ekonomický rast natoľko dôležitý, že zatieňuje základné práva a slobody človeka? Je možné, aby 1 milión ľudí trpel v pseudo-reedukačných táboroch bez akejkoľvek reakcie zvyšku sveta? Napriek tomu, že odpoveď NIE sa zdá byť samozrejmá, dnešná geopolitická realita túto istotu značne oslabuje. Je teda úlohou každého z nás rozhodnúť sa, aký postoj je potrebné zvoliť a je nádejou civilizácie, že si zvolíme ten správny.

Resources:
https://www.bbc.com/news/world-us-canada-57847912
https://www.bbc.com/news/world-asia-china-22278037
https://foreignpolicy.com/2020/04/15/chinas-racism-is-wrecking-its-success-in-africa/

Autorka: Sofia Ontkovičová